Elektronika a pohon

Tento výškomer mám už od štvrtka minulého týždňa, ale až dne som ho poriadne otestoval. Vobec mi neprialo počasie a buď fúkalo, alebo pršalo. Takže dnes po práci som vyrazil na lúku v Schonaichu a dal som jeden let. trochu pofukovalo, ale nič hrozného to nebolo, lietať sa dalo. Pre istotu som nastavoil začiatok logovania ručne, tlačítkom. Pred samotným letom som ešte skontroloval, že diodka bliká, všetko OK. Na začiatku logovania si výškomer nastaví nulu a od tejto úrovne meria. Tu sú prvé dva grafy:



Na prvom grafe je zachytený celý priebeh lietania. Celkový čas bol 39min., z toho 3:39 motorový čas. Druhý graf ukazuje jeden časový úsek, jedno nastúpanie v trvaní 20s do výšky 178m (čisté stúpanie 165m) a potom plachtenie 5:37. Na druhom grafe je vidieť, že už nielen klesám, ale občas aj niečo málo nastúpam bez motoru. Ale moc to nenosilo, pripisujem to skor tomu vetru. Pretože od rána bolo max. 20 stupňov, termika asi žiadna, alebo nič moc. Program na PC má možnosť jednak namerané údaje uložiť v textovej forme a potom je tam možnosť exportu grafov, to som využil a tieto dva grafy sú toho výsledkom. Taktiež je možné z grafu vyčítať hodnotu stúpania, v mojom prípade bola max. hodnota 12m/s, čo považujem za výborný výsledok.

Doplnenie:
Pridal som tretí graf, stúpanie 24s do výšky 209m a následné plachtenie takmer 5 minut. Ak by to niekoho zaujímalo, tu je výstup z programu vo formáte CSV, ten sa dá potom spracovať napr. Excelom.

Zároveň mala premiéru aj moja druhá "hračka", kúpil som si nový foťák, po 5 rokoch, čo mi slúžil Olympus C4000 som si nadelil darček v podobe zrkadlovky Sony A200. Objektív mám k tomu len ten serový 18-70. No... zatiaľ sa len učím a aj tieto fotky, ktoré som dnes nafotil o tom vypovedajú. A druhá vec je, že som musel zároveň "pilotovať" a aj fotiť

Kvoli nepriaznivému počasiu som nemohol otestovať výškomer priamo v lietadle, tak som sa musel uspokojiť so statickými skúškami. V prvom rade som si vyrobil kabel na napájanie, ktorým napájam zLog pri pripojení k PC. Použil som servokabel zo zničeného serva a konektory gold 2mm a na napájanie použijem nejaký stará 2-článok, ktorý sa už na lietanie nehodí.



Ešte som overil hmotnosť, výrobca uvádza 8gr., moje váha ukázala 7,8gr. No a potom som sa už pustil do konfigurácie a testovania samotného záznamu výšky. Naštartovať logovanie je možné buď manuálne tlačítkom, alebo jedným zo sposobov uvedených v konfigurácii. Ja som si vybral aktiváciu "externým trigerom"- To znamená, že zapojím výškomer do kanálu 5 v prijímači a logovanie odštartujem spínačom podvozku na vysielači. Funguje to perfektne ! Naviac, behom merania sa dajú spínaním tohoto spínača zaznamenávať značky, ktoré je potom vidieť na grafe - takisto funguje perfektne. Ukončenie logovania je potom po odpojení napájania, ale je možné nastaviť napr. pri poklese výšky pod určitú hranicu. Zatiaľ som teda urobil len krátky test, zapojil som zLog do FW-190 a behal som s modelom po byte Údaje som potom preniesol do PC bez problémov, urobil graf, značky boli vidieť - všetko OK.

Takže na záver tohto zoznámenia s výškomerom možem povedať, že funguje tak, ako som očakával, je malý a ľahký a už sa nemožem dočkať, až ho otestujem v reálnom nasadení v Relaxe.

V predchádzajúcom teste pohonu FW-190D som meral napetie a prúd na zemi, viacmenej ma zaujímali špičkové hodnoty prúdu kvoli výberu správnej vrtule. Tento test mi pomohol v tom, že som sa rozhodol osadiť vrtuľu 8x6 APC style. Druhá vec, s ktorou mi test pomohol, bolo zistenie, že motor sa dosť hreje a tak som zvečšil chladiace otvory. Dnes som sa rozhodol otestovať práve túto vrtuľu a s roznymi akumulátormi: LiPo 1300mAh a LiIon 1300mAh. Tu sú priebehy napetia a prúdu tak, ako ich zaznamenal EagleTree logger:



Graf č.1 (LiPo 1300mAh):
- letový čas 6:49min.
- Pmax: 159W
- vylietaná kapacita: 910mAh (podľa ET loggeru)
- vylietaná kapacita: 893mAh (podľa nabíjačky)
- napetie akumulátora po lete: 11,33V

Graf č.2 (LiIon 1300mAh):
- letový čas 6:42min.
- Pmax: 136W
- vylietaná kapacita: 926mAh (podľa ET loggeru)
- vylietaná kapacita: 906mAh (podľa nabíjačky)
- napetie akumulátora po lete: 10,91V

Ake je vidieť z grafov, špičkové hodnoty prúdu sú nižšie ako pri teste na zemi, takže osadím aj vrtuľu 9x7,5 a urobím také isté meranie, pre porovnanie. Z vylietanej kapacity sa dá usúdiť, že pri podobnom letovom štýle je bezpečný letový čas tak 7:30min s tým, že vylietaná kapacita bude cca. 1000mAh.

Už som mal pocit, že tento model je zakliaty. Mám ho už takmer tri mesiace a letel som s ním len párkrát. Po prvotných problémoch so zvládnutím stíhačky (zo strany pilota ) som model konečne ovládol a pomaly sa užil s ním lietať. Lenže "odišiel" mi motor, predpokladám, že vznikol nejaký skrat medzi vinutiami. Objednal som nový a silnejší motor. Ten som hneď aj zabudoval, lenže vznikli zas problémy s kabelmi. Rotujúci plášť sa o ne trel a dosledkom bolo to, že motor bol po cca. polminúte žhavý, že som si o neho popálil prst !

Po tejto nepríjemnej skúsenosti som sa rozhodol vyskúšať iný motor, montovaný pred prepážku tak, aby bolo zabezpečené chladenie. Dal som tam 2408/21, regulátor 15A (oboje z Toro 900) a dal asi 5 letov. Lietalo to... ale výkon tomu chýbal, nedalo sa hovoriť o stíhačke. Tak som sa naštval a povedal som si, že to predsa musí fungovať s tým Turnigy a znovu som ho osadil. Urobil som aj nejaké testy, podrobnosti v tejto diskusii na RC Manii.

Tu je foto mot. prepážky z predu a graf priebehu napetia a prúdu pri statickej skúške:

Pokračovat ve čtení "FW-190D, konečné riešenie ?"

Keďže som tento motor osadil do malej Miss America, tak som sa rozhodol, že urobím znovu merania prúdových odberov, tentokrát však s vrtuľami, ktoré budú pasovať do tohto malého modelu. Vybral som nasledovné vrtule: GWS 6x3 HD, Aeronaut Glass 6x5, APC 7x6, GWS 8x4,3. Tu je testovacia zostava:


Pokračovat ve čtení "Ďalší test motoru AXI 2204/54, tentokrát pre Miss Ameriku"

Keďže vonku vytrvalo prší už od včera, lietať nemožem a tak som sa rozhodol, že otestujem motor, ktorá mám v SuperSlo 28 - Axi 2204/54 Gold. Tento motor som získal výmenou za prijímače na 40MHz, ktoré som už nepotreboval z dovodu prechodu na 2,4GHz. S motorom som veľmi spokojný, subjektívne sa mi najlepšia kombinácia zdala akumulátor 3s a vrtuľa GWS 8x4,3 (oranžová pružná). Menší problém bol v tom, že motor si vzal celkom dosť a tak baterka o kapacite 460mAh 15C vydržala s biedou tak na 4-5 minut. Preto som kúpil novú baterku - Zippy-K 800mAh 20C. A keďže je aj o niečo ťažšia, nemusím do špičky lepiť mince ako závažie. Ako 2s som na testy použil HiModel 540 20C. Pokračovat ve čtení "Test motoru AXI 2204/54 - 2s, 3s a rozne vrtule"

Dnes mi prišiel nový pohon - motor Turnigy 28-30B 14A 1050Kv a regulátor Turnigy Plush 18A.

Takisto som sa rozhodol, že vyskúšam LiIon akumulátory. Dovodov je niekoľko:
- vyššia mechanická odolnosť
- vyšší nabíjací prúd až 3A a tým pádom kratšie nabíjanie
- odolnosť článkov voči "rozchádzaniu", to znamená odpadá nutnosť článku občas zrovnať

Daňou za nový pohon a LiIon akumulátory je zvýšená hmotnosť o 45gr. na konečných 450gr., čo je ale stále v norme. Túto zostavu som podrobil testu, zatiaľ len na zemi. Eagletree logger mi zmeral napetie a prúd pre rozne vrtule a výsledky sú tu:
Pokračovat ve čtení "FW-190D, nový pohon a test 6 vrtulí"

Pri zálete Relax RCEJ mal zároveň premiéru aj EagleTree logger. Kúpil som ho už dávnejšie aj s výškomerovou sondou, ale až teraz dorazil a mal som šancu ho otestovať. Naviac, Tomáš (Abu) mi požičal jeho Alti 2 a tak tu máme priame porovnanie týchto 2 výškomerov v jednom lietadle. Trochu problém bol s tým, že Alti 2 mal nastavené vzorkovanie po sekunde, kdežto EagleTree po polsekunde. Takže som tie polsekundy musel vymazať. S týmto mi pomohol Falcon16 z RC Manie, za to mu patrí moja vďaka. Tu sú porovnávacie grafy, vytvorené v MS Excel:



Doplnenie:
Na štvrtom grafe je priebeh napetia a prúdu z toho istého letu. Max. príkon činil 209 W. Použitá baterka je HXT 1300mAh 20C a z grafu je vidieť, že je dostatočne tvrdá, pri prúde 18A neklesne jej napetie pod 11V. Ďalší let som si už odstopoval dlžku motorového letu a pri čistom čase letu na motor 3:20 som dobíjal 830mAh. Čiže kapacita baterky 1300mAh bude stačiť s rezervou na 4 minuty motorového let a odhadom na hodinu plachtenia.

Je vidieť, že tie grafy z výškomerov sa pomaly ale isto "rozchádzajú". Neviem, čo je príčinou, na začiatku graf ako-tak sedí a potom je to čím ďalej tým viac posunuté. Teraz nemám na mysli rozdiel výšky, to je v poriadku, ET má nulu niekde okolo -10m, ale časový posun. Je to záhada... jediné, čo ma napadá je, že jeden z výškomerov má dosť nepresné časovanie, na 10 minútach "ujde" o cca. 10 sekúnd, možno dokonca aj o viac.

Tak som sa rozhodol, že tiež "prejdem" na 2,4GHz. Dovod je jednak ten, že často lietam len tak niekde na place, kde si nie som istý blízkosťou iných kolegov a hlavne, kde si nie som istý, že za rohom niekto nejazdí s autom (mal som modul 40MHz). No a samozrejme je v tom aj pohodlie, že sa nikoho nemusím pýtať na kanále, prídem na letisko a lietam. A posledný dovod, asi najdoležitejší je, že som sa stal občas obeťou rušenia, či už sposobeného vonkajším vplyvom, alebo rušenie od pohonu, od serv, atď... Toto všetko by mala technológia 2,4GHz eliminovať.

Po pár týždňoch rozhodovania som napokon zakúpil modul od Assanu a k nemu tri malé prijímače X8 R6. Dovod bol ten, že je to pre mňa najlacnejšia cesta, ako sa dostať k 2,4GHz. Modul totiž pasuje do mojho Optica, to znamená, že nemusím meniť vysielač, zvykať si na nový a preprogramovávať všetky modely. Optic mi svojimi funkciami zatiaľ plne postačuje. A cena ? Na HC nemajú radi, keď sa ich špeciálne ceny pre platinových členov zverejňujú, takže to poviem takto: modul a tri prijímače vyšiel cenovo približne toľko, za koľko sa v ČR predáva len samotný modul.

Lietanie:
Zatiaľ som dal len pár letov s Torom a jeden nepodarený let s FW-190D. Kto by čakal nejaké veľké porovnanie, bude sklamaný. Proste to funguje tak, ako má fungovať. Spárovanie prijímačov s modulom prebehlo bez najmenších problémov, prijímač som nasadil do modelu, pripojil servá a letel. Nič viac, nič menej. Skúšal som aj s Torom zaletieť ďaleko a vysoko, už som ho ledva videl a dosah bol stále bez problémov. Ale s tým som počítal, Toro je malý model. Podľa diskusií na RC Groups a podľa skúseností uživateľov, je dosah aj s týmito malými prijímačmi dostatožne veľký, cca. 600-800 metrov. To bude s rezervou stačiť aj pre Relax.

Nejaké nevýhody ? Ešte je príliš skoro na hodnotenie, čo sa týka technickej stránky, ale jedna nevýhoda je jasná hneď - Assanu chýba nejaký mikroprijímač s hmotnosťou tak 4gr. vhodný do mini až mikromodelov. Z toho dovodu som nemohol nasadiť Assan do Mikro Miss Ameriky od Freeairu. Snáď sa toto časom vyrieši, ale pokiaľ aj nie, tragédia to nie je, len pre niekoho dosť podstatné omedzenie.

K napísaniu tohoto článku ma donútili časté diskusie na RC Manii o (ne)používaní balanceru pri nabíjaní LiPo akumulátorov. Jeden príklad za všetky:

Balancer Yutong - má zmysel kúpiť ?

Na základe prečítaného a aj na základe článkov iných autorov ( napr. tu ) som sa napokon rozhodol, že balancér používať nebudem. O čo vlastne ide pri nabíjaní LiPo akumulátoru 2 a viac-článku ? Ide o to, aby sa napetie jednotlivých článkov od seba príliš nelíšilo, aby všetky články mali napetie 4,2V. Lenže nabíjaním silovým konektorom (články sú v sérii) sa toto nedá dosiahnuť, pretože nabíjačka sice stráži celkové napetie akumulátora, ale už nevie, že napr. jeden článok má 4,25V a druhý len 4,15. Dokopy je to 8,4V a pre nabíjačku je tento stav OK.

Riešením je nabíjanie článkov po jednom na koncové napetie 4,2V. Akumulátor má servisný konektor. Ako príklad uvediem konektor JST-XH (akum. Hobbycity, hextronik, Align, Dualsky...) - ten používa toto rozloženie pinov pri pohľade z kraja počínajúc čiernym kabelom:

- mínus pól 1.článku (čierny)
- plus pól 1.článku a zároveň mínus pól 2.článku (modrý)
- plus pól 2.článku (červený)

Toto platí pre 2-článok, logicky by to pokračovalo pre 3 a viac-článok. Takže ak chceme nabiť prvý článok, pripojíme z nabíjačky mínus kabel na 1.pin servisného konektoru a plus kabel na 2.pin servisného konektoru. Pre nabitie ďalšieho článku posunieme o jeden pin ďalej. Aké jednoduché

Tu je pár fotiek, ako to vypadá v praxi. V GM Electronic som si kúpil lištu s pin konektormi, urobil som si redukciu z gold konektorov a tú používam na nabíjanie jednotlivých článkov.



15.4.2008, Doplnenie:
Na základe komentárov kolegov modelárov z RC Manie by som chcel článok trochu doplniť.

1) Tento systém nabíjania po jednom článku (tzv. Valchovanie) má samozrejme nevýhodu v 2x, príp. 3 dlhšom nabíjacom čase. Toto sa dá čiastočne eliminovať tým, že nabijeme baterku cez silový konektor na 90% kapacity (resp. kým nabíjačla nezažne omedzovať nabíjací prúd) a potom pokračujeme systémom Valcha.

Dobrý sposob je aj ten, že nabijeme sadu programom na LiIon (na 4,1 V na článok), ak to nabíjačka dovoľuje a potom dorovnáme systémom valcha. Nemusím strážiť, kedy začne nabíjačka obmedzovať prúd, ako pri programe LiPo, proste vypne pri 4,1 V na článok a ďalej nabíjam po jednom článku.

2) Dobrou a lacnou alternatívou je použitie omedzovača napetia od p.Zajíca. Ten nedovolí, aby sa na článok dostalo vyššie ako nastavené napetie, obvykle niečo málo pod 4,2V. Na podobnom princípe pracujú aj niektoré nabíjačky, ktoré nabíjajú každý článok zvlášť, obsahujú v sebe vlastne niekoľko galvanicky oddelených nabíjačiek. Príkladom je tento hexTronik Balancer/Charger.